Investovanie, vojna a majetok – ako tvoriť generačný majetok

Raz za niekoľko generácií dôjde k udalosti, ktorá ničí vytvorené bohatstvo. Väčšinou nastane vplyvom konfliktov, vojen, zmenou politických režimov, či prenasledovaním “nepriateľov štátu”. V Európe sa nejaký druh týchto udalostí opakoval pravidelne, vyústením je následne vyvlastnenie alebo znárodnenia majetku jednotlivca.

Jedným zo spôsobov, ako sa pozerať na ničenie bohatstva a študovať ho, je urobiť si celkový pohľad v rôznych krajinách z veľmi dlhodobého hľadiska – ako napríklad počas celých 100 rokov 20. storočia. Pozrieme sa bližšie na uchovávanie a budovanie majetku počas 2. svetovej vojny a jej povojnového obdobia.

Vzhľadom na vojnové obdobie môžeme rozdeliť krajiny do dvoch kategórií:

• víťazné krajiny
• porazené krajiny

Povojnové Výnosy – víťazné a porazené krajiny

Tabuľky jednoznačne demonštrujú výhodu akciových výnosov oproti dlhopisom a zmenkám v priebehu posledného storočia.

Víťazné krajiny

	Akcie	Dlhopisy	Štátne pokladničné poukážky	Inflácia
Austrália	7.6	1.0	0.4	4.0
Kanada	6.4	1.8	1.7	3.1
Írsko	5.5	1.6	1.3	4.5
Švajčiarsko od r. 1911	5.0	2.8	1.1	2.2
Švédsko	8.2	2.3	2.0	3.7
UK	5.9	1.3	1.0	4.1
USA	6.9	1.5	1.1	3.2
Priemer	6,5%	1,8%	1,2%	3,5%

Tabuľka 1 ukazuje “šťastné” krajiny, ktoré neboli zničené a okupované počas vojny a zároveň nemali hyperinfláciu alebo občiansku vojnu. Výnosy sú očistené od inflácie v lokálnej mene, roky 1900-2000.

Čísla jednoznačne ukazujú výhody mať peniaze na výhernej strane vojny, v politicky stabilných krajinách a bez hyperinflačných epizód. Z týchto troch vecí ale veľa nevieme vopred predvídať. Koniec koncov, priemerný akciový výnos očistený o infláciu bol 6,5% ročne za celých 100 rokov. U dlhopisov to bolo 1,8%. 

Porazené krajiny

	Akcie	Dlhopisy	Štátne pokladničné poukážky	Inflácia
Belgicko	2.7	-0.5	-0.4	5.6
Dánsko	5.1	2.8	2.9	4
Francúzsko	4.0	-1.1	-3.4	8.0
Nemecko	3.7	-2.3	-0.6	5.2
Taliansko	2.7	-2.3	-4.1	9.2
Japonsko	5.0	-1.6	-2.1	7.7
Holandsko	5.9	1.1	0.7	3.0
Španielsko	4.7	1.2	0.4	6.2
Priemer	4.2%	-0.3%	-0.8%	6.1%

Výnos po inflácií za 100 rokov vrátane 2 vojen v porazených krajinách (ako Nemecko, FR, Ita, Jap.), bol 4,2% v akciách. Dlhopisy prerobili 0,3%. Inflácia bola 6%, ale peniaze ste niekde museli mať.

Tieto čísla v tabuľke 2, aj keď môžu byť akademicky správné, pravdepodobne neodrážali realitu. Akciový trh v Nemecku a Japonsku bol v niektorom čase počas vojny buď zatvorený, ledva funkčný, alebo vládou diktovaný (skreslené údaje). Priemerný výnos očistený o infláciu bol 4,2% ročne za celých 100 rokov. S určitosťou platilo, že v porazených krajinách bol výnos podpriemerný počas a najbližie roky po skončení vojny.

Niektoré akciové trhy sa museli vplyvom zmeny režimu zatvoriť čiastočne alebo úplne. Patrili medzi ne Maďarsko, Československo, Rumunsko, Poľsko, Fínsko – všetky krajiny, ktorým akciový trh “umrel” po tom, čo prišiel Sovietsky zväz.

Čierny trh a likvidita peňazí

Počas celej vojny sa tvorilo bohatstvo pravdepodobne len na jednom trhu – tom čiernom – pre tých nesprávnych ľudí. 

V Anglicku sa objavili dva vzory, ktoré sa počas vojny opakovali v celej Európe:

1. Jediní ľudia, ktorí počas vojny zbohatli, boli tí, ktorí boli nejakým spôsobom spojení s čiernym trhom
2. Šperky a zlato bola najviac prenosnou, najviac likvidnou a ľahko chránenou formou bohatstva

Problémy so zlatom vo vojne

Vo vojnových časoch boli 4 hlavné problémy s vlastnením zlata. Prvým problémom bolo, že aby ste svoje nahromadené zlato predali, museli ste nájsť buď kupcu alebo ich predať dílerovi na čiernom trhu. Obe možnosti boli riskantné, pričom človek riskoval nôž v chrbte v tmavej uličke alebo minimálne okradnutie.

Druhým problémom bolo, že ak ste už našli kupcu, museli ste zlato predať s veľkou zľavou na cene. Žiaľ, v tej dobe boli prioritnejšie veci ako zlato, ktoré ľudia nutne potrebovali.

Po tretie, museli ste ukryť svoje zlato a ideálne mimo banky. Vo Francúzsku sa museli prezerať obsahy depozitných schránok. Zlato bolo následne transportované do Nemecka a po vojne sa nevrátilo naspäť. Najbezpečnejšie bolo v tej dobe, keď ste si ho zakopali v zemi. 

Po štvrté, anonymné vlastnenie zlata je veľmi dôležitý prvok vášho investovania. Okruh ľudí, ktorým poviete o svojom vlastníctve by mal byť veľmi úzky. Ak susedovi poviete, že máte niečo odložené na horšie časy, za kým pôjde, ak budú jeho deti hladovať? Anonymitu ako je vlastníctvo, objem a lokalitu uloženia zlata je dobré držať v tajnosti.

Nehnuteľnosti a vojna

Problém s vlastnením nehnuteľností bolo, že ak ste boli označení ako nepriateľ štátu (či už kvôli krivdivému usvedčeniu alebo rasovému filtrovaniu) – prvá vec, ktorú sovieti alebo nacisti urobili, bolo zhabať vám majetky. Po páde režimu (ZSSR) ste ich niekedy vedeli získať späť, ale väčšinou to bolo značne obtiažne (alebo nemožné). 

Výhodou vlastnenia nehnuteľnosti bolo hlavn pozemok, na ktorom bola nehnuteľnosť postavená. Ak nehnuteľnoť prešla devastáciou, pozemok tam bol a bude vždy. Pre majetok hlavne ako nehnuteľnosti platilo, že bolo kľúčové, aby vaša nehnuteľnosť bola mimo sovietskej zóny. V opačnom prípade čelil majiteľ obmedzeným právam či už pri predaji, prenájme alebo jej zhodnocovaní.

Takmer všade na západe platilo, že napriek devastácií, ktorá mohla postihnúť vašu nehnuteľnosť, ste stále boli vlastníkom pôdy pod ňou, ktorú sa zničiť nedalo.

Hypotéka a hyperinflácia

Kúpa nehnuteľnosti je oveľa ľahšia s pomocou hypotéky. Čo ale ak nastane hyperinflácia, ako v niektorých povojnových krajinách? Ak nastala hyperinflácia, bolo dobré mať hypotéku, pretože nové vytlačené peniaze mali nižšiu a nižšiu hodnotu a zničili váš dlh prakticky na nulu.

Keby ste boli nominálne dlžali 200,000€ ale peniaze v obehu sa sa krátky čas zdvojnásobili, váš dlh by bol za krátku dobu už len 100,000€. Hyperinflácia by vám spravila pomocnú službu. Vplyvom hyperinflácie sa váš dlh vo veľmi krátkom čase môže splatiť.

Ak by však nastala deflácia, váš úver vás finančne môže zničiť a veriteľ by bol vyhral. V aktuálnom ekonomickom nastavení sa však vždy cieli mierna 2% inflácia, ktorá pomáha splácateľom hypotéky znižovať ich dlh.

Múdrosť akciových trhov?

Kedy klesali trhy počas vojny? Paradoxne nie vtedy, keď sa stalo niečo negatívne. Ukázalo sa, že trhy najčastejšie klesali vtedy, kedy boli správy o vojne negatívnejšie, ako tie predtým. Nové správy tým pádom mohli byť zlé, ale kým boli menej zlé, ale tie predtým, tak trh nemusel nemusel nevyhnutne klesať.

Akciový trh a dav sa môže mýliť ohľadom náhlych udalostí. Niekedy to môže byť zavádzané konvenčnou múdrosťou alebo je príliš emocionálne. Na akciovom trhu neexistujú žiadne večné pravdy. V jeden prípad sa akciový trh môže strhnúť pri prvej udalosti a spustiť prudký prepad, pri inej prvotne ignorovať počiatočnú udalosť ako spúšťač ďalších udalostí.

Akciové investície

Najhoršia investícia do akcií bola štýlom “vyberiem si jednotlivé akcie”. 

História akciového trhu vždy a všade varuje, že žiadne podnikanie nie je večné a žiadne portfólio nie je večne diverzifikované. Existovali akcie, ktoré boli v 20. rokoch 20. storočia “blue chips”, ktoré sa nikdy nedostali z hospodárskej krízy. Čas a pokrok spôsobili, že ich obchodné modely boli zastarané. Indexové fondy a ich obsah sa pravidelne obnovujú. Priemerná životnosť spoločnosti v indexe S&P500 sa znížila z približne 35 rokov v 50. rokoch na 10-15 rokov v súčasnosti.

Štúdia od autorov R. Wiggins, T. Ruefli: databáza 6722 spoločností, 40 odvetví povojnového obdobia. Triedili spoločnosti s cieľom nájsť trvalé, prvotriedne podnikanie, s výnosmi trvajúcim 10 rokov alebo viac v odvetví, v ktorom pôsobila spoločnosť. Zistili, že neexistuje žiadne bezpečné odvetvie.

Taktiež zistili, že iba 5% spoločností dosiahlo periódu skvelých výsledkov 10 rokov alebo viac. Len 1% spoločností dosiahlo skvelé výsledky 20 rokov. Iba 3 spoločnosti dosiahli métu 50 rokov, čo predstavuje 0,04%. Vaše šance na „tipnutie“ a kúpu tých skvelých spoločností sú menšie, ako pri hode mincou.

Keď deflácia pomáha akciovým investorom

Za 10 rokov v rokoch 1930-1940 by ste na americkom akciovom trhu mali nominálne mínusové zhodnotenie. No keďže bola v tom čase deflácia, v čistom reálnom zhodnotení bol výnos 1,90% ročne. Reálny výnos je ten, ktorý sa pre investora počíta.

Historické odkazy jednotlivých krajín

Japonsko

Kde by ste dedičom po 2. svetovej vojne nechceli byť

V japonsku boli počas vojny obrovské rozdiely medzi bohatou a chudobnou triedou. Vrámci povojnových reforiem sa zaviedla progresívna daň z príjmu a dramaticky sa zvýšila dedičská daň. Táto dedičská daň nakoniec vzrástla na 75 %, čo prakticky znamenalo, že 95 % bohatstva jednotlivcov bolo zdanených za tri generácie. Efektívna daň z dedičstva je v Japonsku stále jedna z najvyšších na svete. Našťastie, daň z dedičstva majetku a peňazí na Slovensku neexistuje od roku 2004.

Môžu byť akcie považované za uchovávateľa hodnoty peňazí, ak ich neviete predať za rozumnú cenu niekoľko rokov, keď to potrebujete? Zdá sa, že odpoveď je zrejmá – v ťažkých časoch takmer všetky investície neprejdú testom likvidity, pravdepodobne okrem zlata a šperkov.

Mohli by ste v tých chladných povojnových zimách v Japonsku vymeniť zlato za jedlo? Tí, ktorí tam boli, hovoria, že teplé oblečenie a jedlo boli najžiadanejšími komoditami. Ľudia v prvom rade mysleli na zahnanie hladu a chladu, až potom na majetok. Jedna európska rodina, ktorá prežila vojnu v Japonsku, zistila, že výmenný kurz za oblečenie bol oveľa vyšší a prežila roky hladu výmenou svojich rozsiahlych zásob teplých svetrov za jedlo.

V Japonsku existovala jedna trieda aktív, ktorá fungovala na zachovanie bohatstva počas vojnových rokov a jeho následné zveľadenie: komerčné a obytné nehnuteľnosti. Nie všetky nehnuteľnosti bolo dobré vlastniť. Ak ste vlastnili poľnohospodársku pôdu, kvôli reformám ste boli nútení po vojne predať svoju pôdu vláde za výrazne zníženú cenu. Ale kto mohol predvídať, že poľnohospodárska pôda nebude dobrá a komerčná pôda áno?

Kto poznal trh, kúpil po vojne lacno

Európske a americké rodiny, ktoré poznali Japonsko, videli predaj pozemkov ako fantastickú príležitosť. Zimy na začiatku povojnového roku boli nezvyčajne chladné, ľudia hladní a prechladnutí. Špekulanti vymieňali s farmármi teplé oblečenie, diamanty, jedlo a čokoľvek, čo im prišlo pod ruku, aby získali pôdu. Pozemky sa predávali tak lacno, že ste si mohli kúpiť 500 árov za jednu šálku kávy. Ľudia zapojení do čierneho trhu a získavania stavebných materiálov na prestavbu zbombardovaných miest zarobili v prvých povojnových rokoch veľa peňazí.

Kórea – kreatívna deštrukcia

Prakticky žiadne bohatstvo v Kórei po rokoch japonskej okupácie nezostalo. Vlastnenie pozemku bola jediná vec, na ktorej záležalo. Najbližších 50 rokov po vojne (Južná) Kórea vstala z popola a stala sa jednou z najdynamickejších ekonomík na svete.

Francúzsko

Medzi rokmi 1940-1950 boli fyzické aktíva najlepšou inflačnou ochranou bohatstva.

Poľsko

Ak ste boli rodinou v Poľsku a ušli ste do zahraničia, vaše práva na nehnuteľnosť ste niekedy museli nechať tak. Komunistický režim vyvlastnil niektoré pozemky a rozdal ich poľským roľníkom. Až po páde režimu v roku 1993 ste sa mohli prihlásiť a skúsiť dokázať, že ste boli ich právoplatný majiteľ. Dokazovanie častokrát skončilo neúspechom a odškodné ste nedostali.

Maďarsko

V Maďarsku je známy príbeh Andrása, aristokrata narodeného r. 1912. Jeho rodina vlastnila niekoľko generácií nehnuteľnosti, pozemky, apartmány a sídlo v Budapešti. Keďže počas vojny režim bol spojencom Nemecka, ku koncu vojny sa vzdal američanom a nakoniec žil na v USA (na východnej fronte by ho najskôr zabili). Tak ako aj iným majetným ľuďom, aj jeho majetky boli zhabané a rozdané iným. Po páde komunistického režimu požiadal o svoje generačné majetky, z ktorých nakoniec dostal odhadom len 5% z ich hodnoty z roku 1941. Odkaz tohto príbehu je, že cena nediverzifikovať svoje majetky, je z môjho pohľadu dosť vysoká. 

Zhrnutie

Raz za niekoľko generácií dôjde k udalosti, ktorá vo veľkom ničí vytvorené bohatstvo. Väčšinou je vplyvom konfliktov, vojen, zmenou politických režimov, či prenasledovaním “nepriateľov štátu”. V Európe sa nejaký druh týchto udalostí opakoval pravidelne, napríklad vo forme vyvlastňovania alebo znárodnenia majetku. Práve preto by sme mali svoje majetky diverzifikovať a nespoliehať sa na jedno aktívum.

V Európe počas 2. svetovej vojny, po zvážení všetkých okolností, bolo zlato najlepším aktívom na ukrytie, zachovanie bohatstva a udržanie určitej likvidity. Akcie, pozemky, nehnuteľnosti fungovali, ak ste mali dostatočne dlhodobý časový horizont – zároveň bolo dôležité, aby ste boli v slobodnej, demokratickej krajine, kde vám zostali vaše vlastnícke práva. Ak ste chceli akékoľvek aktívum počas vojny predať, museli ste tak urobiť s vysokou zľavou z aktuálnej (už ajtak nízkej) ceny.